Ako správne zaobchádzať s rybou, keď jej chceme darovať život

Prívlačiari a prívlačiarky, som nesmierne rád, že nás rybárov, ktorí vyznávame metódu lovu “chyť a pusť” stále pribúda. Samotné rozhodnutie, že rybu po vyhratom súboji vrátime naspäť vode je veľmi dôležite. Treba si ale uvedomiť, že bez predošlého správneho zaobchádzania s úlovkom sa náš počin môže vyhnúť účinku.

Nešetrnou manipuláciou môžme rybu poškodiť, čo následne často krát vedie k vzniku ochorenia, až k jej úhynu. Bohužial sa s týmto problémom stretávam často, či už na vlastné oči pri mojich vychádzkach k vode alebo v teple domova, pri prezeraní footografii na sociálnych sieťach, na ktorých je zjavné, že rybár so svojim úlovkom nezaobchádzal správne. Z tohto dôvodu som sa rozhodol napísať krátky súhrn postupov, ktorých dodržaním rybu vrátime naspäť vode, bez toho aby sme jej pri manipulácii s ňou ublížili.

1. Veľkosť úlovku nehrá rolu

K svojmu úlovku na prívlač sa správajte s úctou a šetrne, nezávisle od jeho veľkosti. Veď predsa z malej ryby už za pár rokov môže byť trofejná ryba, ak jej tu šancu dáme. Treba si vážiť a patrične zaobchádzať aj s menšími rybami na prívlač, veď nie nadarmo sa hovorí, že ,,kto si malú rybu neváži, veľkú si nezaslúži”.

2. Na vylovenie používajte podberák alebo vylovovacie kliešte

Hoci podberák na prívlač patrí do povinnej výbavy každého rybára, v praxi to často krát vyzerá inak. Vyťahovanie úlovku za vlasec alebo šnúru do vzduchu, či vytiahnutie ryby šmykom priamo na breh, nie je bohužiaľ nič nevídané. Pri takomto zaobchádzaní môžme rybu poškodiť a preto je vhodné podberák nie len mať, ale ho aj použiť.

Pri výbere podberáku na prívlač treba myslieť nato v akých podmienkach a aký druh ryby budeme loviť. Pri love na miestach z menej dostupných, zarastených či vyvýšenych brehoch je vhodné zvoliť podberák s dlhšou rúčkou. Veľkosť podberáku na prívlač treba prispôsobiť možnej veľkosti cieľovej ryby, ktorú lovíme.

3. Nezabudnite si navlhčiť ruky

Pred prvým kontaktom s rybou si nezabudnite ruky navlhčiť. V opačnom prípade by sme mohli rybu “spáliť”, to znamená pripraviť ju o sliz v mieste dotyku. Samotný sliz má pre rybu nesmierne dôležitú funkciu. Okrem iného, tvorí ochrannú vrstvu kože. Miesto s narušenou ochrannou vrstvou sa stáva vstupnou bránou pre infekcie alebo plesne, čo môže postupne viesť až k jej úhynu.

4. Rybu nepokladajte na zem

Asi najčastejšia chyba, ktorú bežne vídavam je, keď rybár svoj úlovok položí na holú zem. Tráva, lístie, piesok, kamene, blato. To všetko sú nevhodné povrchy. Úplne najbezpečnejšie je sa s úlovkom odfotiť priamo vo vode resp. nad vodou. Ak to podmienky nedovoľujú, mali by sme použiť podložku na to určenú, do ktorej môžme rybu bezpečné položiť.

Predtým, ako rybu do podložky položíte, ju nezabudnite navlčiť. V krajnom prípade postačí aj dostatočne veľká, navlhčená sieťovina podberáku, ideálne s pogumovaného materiálu. V opačnom prípade môžme rybu poškodiť podobným spôsobom ako som už vyššie spomínal. Na druhej strane, ani fotografia so zablatenou a lístim oblepenou rybou nevyzerá vôbec esteticky.

5. Správne držanie ryby

Aj to ako pri fotografovaní svoj úlovok uchopíme je veľmi dôležité. Po správnosti by sme jednou rukou mali rybu podobierať pod hlavou a druhou pevne uchopiť pred chvostovou plutvou. Čomu by sme sa mali vyvarovať je držanie väčších rýb za brucho a styku so žiabrami, ktoré sú dýchacím orgánom ryby. V brušnej dutine sú tiež uložené životu dôležité orgány, ktoré nie sú chránené kostrou. Tlakom spôsobeným váhou ryby o našu ruku by sme mohli rybe tieto orgány poškodiť, čo môže viesť k jej úhynu.

6. Samotné vypustenie úlovku späť do vody

Pre mňa asi tá najkrajšia chvíľa celej rybačky na prívlač. Je to neopísateľný pocit vidieť svojho súpera opäť odplávať tam kam patrí s nádejou, že si s o niečo opatrnejšou, po čase väčšou rybou opäť zmeriam sily. Nevhodný spôsob ako rybu pustiť je, že ju do vody hodíme. Pri dopade na vodnú hladinu môže dôjsť k jej poraneniu. Aj pri samotnom púštaní sa musíme k rybe správať šetrne.

V prípade použitia podložky môžme rybu do vody vypustiť priamo z nej. Ak sme použili inú alternatívu, rybu šetrne uchopíme a pomaly ju vložíme späť do vody. Pri púštaní citlivejších druhov rýb akým je napr. zubáč je vhodné rybu nechať najprv “rozdýchať” a to tak, že rybu jednou rukou stále držíme za chvostovou plutvou a pomaly ju priťahujeme k sebe a od seba. To opakujeme, až kým sa ryba preberie a sama odpláva.

Faktorov ktoré negatívne vplývajú na kvalitu vôd a populáciu rýb v nich je neúrekom. Väčšinu ovplyvniť bohužiaľ nedokážeme. Čo však zmeniť vieme, je náš prístup k prírode a samotným rybám. Som rád ak ste sa dozvedeli niečo nové a spoločne prispejeme k zachovaniu rýb v našich vodách, či už pre nás samotných, ale aj pre ďalšiu generáciu.

Petrov zdar!